Denisa Stránská je česká vedkyňa, ktorá sa venuje výskumu a vývoju liečiv. Má titul Ph.D., čo znamená najvyšší vedecký akademický titul po riadnom magisterskom štúdiu.
Jej posledným projektom je výživový doplnok LYNOVA, ktorý má pred sebou veľkú budúcnosť a o ktorom sa bude ešte veľa hovoriť. Vo FRIENDS kontroluje zloženie produktov a môžeme o nej napísať, že je to náš priateľ.
Moja práca ma naučila, že nič nie je také zlé, ako to na prvý pohľad vyzerá. Zažila som tisíce pokusov, ktoré nevyšli, a napriek tomu som mala chuť ísť ďalej a nevzdať sa, kým nevyskúšam všetky možnosti. Moja práca mi dala vieru, že aj keď dnes a zajtra a ďalšie dni sú na oblohe mraky, raz to slnko jednoducho vyjde.
Môj najväčší objav… asi by sa odo mňa čakalo niečo vedecké, keď toľko rokov vyvíjam lieky… ale mojím najväčším objavom je moje poslanie konať dobro, pracovať na záchrane ľudských životov a dar, ktorý mi pomáha ho napĺňať. Skrátka sa jedného dňa zobudíte a viete, čo máte robiť. Je to veľmi oslobodzujúce.
Už 5 rokov je môj najväčší relax náš kôň. Prekonala som obrovský strach z koní, aby som našla ten najväčší možný pokoj, toho najúžasnejšieho psychológa. Bytosť, ktorá ma naučila spomaliť, keď okolo mňa víri „hurikán“. Živého tvora, ktorý pre mňa znamená viac, než som si kedy dokázala predstaviť.
Moje najobľúbenejšie miesto doma je gauč v obývačke, kde si ľahnem v úplnom tichu a nechávam plynúť čas. Televíziu často ani nezapínam. Bývať vedľa lesa má obrovskú výhodu, pretože počuť cez otvorené dvere šumenie stromov, dodáva silu.
Najčastejšie sa v rámci dovolenky vraciam do Japonska. Je tak magické. Nemám rada davy ľudí, preplnené pláže a vlastne vôbec nechcem na dovolenke počuť slovenčinu. Japonsko mi dáva obrovský pocit slobody a zároveň toľko vnútorného pokoja. Ľudia sa aj na uliciach smejú a hoci nevedia veľmi po anglicky, vždy sa človek dohovorí, pretože je tam TÁ ochota a vôľa. Najkrajšie je vstať o 5 ráno a prechádzať sa ľudoprázdnymi ulicami starého Kjóta. Všetky tie nádherné chrámy… človek nepochopí, kým sám nezažije.
Kniha, ktorú som prečítala niekoľkokrát… Kniha mi musí niečo dať a niekam ma posunúť. Existuje skutočne len veľmi málo výnimiek. Naposledy to bol titul Prečo spíme. Fascinovala ma natoľko, že som ju prečítala hneď dvakrát. Väčšinou si vyberám knihy, ktoré majú nejaký vedecký základ. Asi som proste vedecky blázon. Menej ako 8 hodín spánku mi nerobí dobre. Je pekné sledovať, ako máme evolučne dané rozdelenie na ranné a večerné typy tak, aby bol pokrytý čo najdlhší časový úsek z 24-hodinového denného cyklu. To bolo nevyhnutné pre prežitie už pred tisícmi rokov. Napadlo vás to niekedy?
V rámci užívania výživových doplnkov neužívam nič dlhodobo. Po liekoch siaham extrémne málo. Iba v zimných mesiacoch nasadzujem vitamín D a C, keď na mňa niečo lezie. Od doby, kde som sa pripojila k vedeckému tímu pracujúcemu na lyzofosfolipidoch, sú mojím životným pomocníkom. Som presvedčená, že ich najväčší čas slávy príde veľmi skoro, pretože vývoj trvá už desiatky rokov. V rámci výskumu som vytvorila výživový doplnok s názvom LYNOVA, ktorý kombinuje práve lyzofosfolipidy s vitamínom D a ten užívam 2x ročne ako kúru. Som vedecky presvedčená o jeho účinkoch nielen na sebe, ale aj na rade iných konzumentov.
Najkrajší darček, ktorý som kedy dostala, bol malý vianočný stromček, na ktorom bolo zavesených 100 kartičiek. Na každej z nich jeden dôvod, prečo ma priateľ miluje. To som dojatím skoro nedýchala. A ten, ktorý som dala? Myslím, že keď som rodičov vzala do ich vytúžených miest, akými sú napríklad Maldivy. Oni sa vždy hrozne vzpierajú, že je to drahé a je to ďaleko a ja im hovorím, že najcennejší je predsa čas strávený spoločne a spomienky, ktoré nám zahrejú srdce.
Posledná vec, ktorú som si kúpila a urobila mi radosť je krásne červené sako. Milujem červenú farbu. Saká nosím k nohaviciam, pretože ak sa v niečom skutočne necítim dobre, tak sú to šaty a sukne. Mám pocit, že ma zväzujú a ja potrebujem mať voľnú myseľ.
Najobľúbenejšou skladbou je… ťažké vybrať jednu skladbu, pretože výber sa u mňa líši podľa nálady, niekedy je to Air od J. S. Bacha, inokedy pesnička od Adama Ďuricu a zo zahraničných napríklad Hallelujah. To je skladba s úžasným nábojom.
Posledných pár rokov mám vždy v chladničke mrkvu :-))) samozrejme kvôli koníkovi. Ja to mám s jedlom komplikované, takže vlastne nie je nič, čo by som vždy mala v chladničke. Keby otázka bola, čo mám vždy v špajzi, tak rozhodne čiernu čokoládu. Tú neskutočne milujem a ako poznávam svet, snažím sa poznávať aj čokoládu a zatiaľ, moja jednotka je čokoláda z Brna :-)
Keby som si mohla vybrať, kde by som mohla žiť… Tú otázku si kladiem už niekoľko rokov, pretože sa často v Českej republike necítim dobre. Pri prvej návšteve Tibetu som cítila, že som sa vrátila domov. Teraz už to ale vnímam inak. Miesto, kde by som chcela žiť je tam, kde sa cítim slobodná, tvorivá, nesviazaná spoločenskými pravidlami. Tam, kde môžem žiť svoje ja. Kde to je, zatiaľ neviem, ale ono to ku mne príde v správny čas.
Aké vlastnosti neznášam… Kedysi by zo mňa vypadlo závisť, pokrytectvo, lži a keď si niekto myslí, že je niečo viac ako druhý. Tieto vlastnosti u ľudí mi ukazujú, aká presne nechcem byť a dúfam, že nie som. Dnes sa snažím neprebúdzať ani ten pocit, že niečo alebo niekoho neznášam. Je to príliš negatívne a ja stále verím, že negatívne k sebe priťahuje opäť to negatívne.
Najviac si cením úprimnosť. Som mnohokrát úprimná až príliš. Vo svojich rokoch už to ale nezmením a ani nechcem. Vážne verím, že aj to menej populárne je dobré hovoriť, pretože nikto nie je dokonalý. A možno moja otvorenosť pomôže nastaviť správne zrkadlo a daný človek sa posunie ďalej.
Človek, ktorého si vážim je Stephen Hawking. Niekto s tak obrovskou silou a rozhodnosťou, že proste porazí slová lekárov. Naozaj ma fascinuje a ukazuje mi, čo všetko ľudská myseľ dokáže zvládnuť a prekonať.
V živote ma najviac ovplyvnil môj vážne veľký nádor v prsníku, jednoznačne najhorší zážitok života. Išla som na operáciu, nevedela som, či sa zobudím, prípadne v akom stave, či bez prsníka alebo s ním. Po zákroku príde to najhoršie, čakanie na výsledky…. Táto skúsenosť viedla k zmene veľkej časti mojej podstaty. Všetci okolo mňa by určite potvrdili, že sa zo mňa stal iný človek.
Najlepšie minuté peniaze sú za zážitky s rodinou a priateľmi. To je totiž to, čo človeku dáva silu prekonávať ťažkosti života. Keď som ležala v nemocnici, boli to práve spomienky, ktoré mi dokázali vykúzliť úsmev, nie to, kde som si čo kúpila.
Na kožu by som si nikdy nenaniesla produkt, ktorý obsahuje nanočastice, a to sa nanotechnológiám venujem viac ako 20 rokov. Pri kozmetike sledujem zloženie. Niektoré prísady nie sú pre mňa strašiakom ako pre iných, ktorí sa boja chémie, pretože chémia je všade okolo nás. Ale obzvlášť pri opaľovacích prípravkoch si dávam na výbere záležať.
Pravidelne sa vzdelávam čítaním vedeckých publikácií a odborných kníh. Bez toho výskum inak nejde. Mám veľmi zvláštne nastavenú pamäť. Môžem vidieť krásny historický film a poviem si, to si chcem zapamätať, ale za 14 dní mám úplne prázdno. Keď ale prečítam vedeckú publikáciu, pamätám si ju navždy. Môj mozog si tak evidentne chce uchovávať len to, čo ma posunie ďalej.
Život ma naučil byť pokorná a vďačná za každý deň, kedy sa ráno zobudím a vstanem zdravá z postele. Radovať sa z maličkostí a odpúšťať ľuďom ich hlúposť, keď si nevážia toho, čo majú. Niektoré skúsenosti sú skrátka neprenosné a dochádza nám, keď je nám siahnuté na ten najcennejší dar, čo máme, a to je život. Mama by mi zase povedala, že som filozof, ale ja tú skúsenosť už mám a je prekliato bolestivá.
Mám rada vôňu kvetov, hoci nie som ich šťastným príjemcom. Radšej nech rastú voľne v prírode, než sú u mňa 2 dni v obývačke. Vôňa kvetov vo mne evokuje život, radosť vo svojej jedinečnej kráse.
Môj pracovný stôl obsahuje hromadu papiera od experimentov a veľa výpočtov. Čas od času si trochu upracem, ale „sterilné“ prostredie nepodporuje moju tvorivosť.
Aplikácie, ktoré mi uľahčujú život alebo ktoré ma bavia… Vlastne neviem, pretože ich moc nepoužívam. Z vedeckého sveta sú to určite tie, ktoré človeku pomáhajú písať publikácie a poradia referencie. Z osobného života určite svojím spôsobom ChatGPT, len je potrebné výsledky skutočne overovať. Často sa s ním totiž hádam o relevantnosť jeho vygenerovaných dát :-)
Jednoznačne a bez váhania som najviac pyšná na moju úžasnú dcéru. Je veľmi citlivá a krehká, a pritom nesmierne silná a dokáže čokoľvek, čo si želá. Ide svojou cestou a neodkloní sa od nej, aj keď je niekedy bolestivá. Môže mať na duši veľké šrámy, a napriek tomu ako Fénix vstane z popola, a ide pomáhať, kde je potrebné. Vo svojich 16 rokoch je natoľko vyspelá, že ma dokáže podržať nad vodou, keď na mňa padne smútok. A aj o tom je život.
